patrikkorniet

Stále som mladý človek a vždy som bol veľkým rebelom. V škole som nosil dlhé vlasy, holú hlavu, náušnice. Za komunizmu som počúval metal a ignoroval konformitu. Rebelujem proti systému, totalite, voči jednostrannosti, neobjektivite a demagógii. Preto dnes rebelujem za Roberta Fica.

Totalitu som zažil síce ešte teenager, ale o to presvedčenejší som bol antikomunista. Tešil som sa novým zmenám, veď sloboda je v mojom hodnotovom rebríčku na prvom mieste.

Potom som rebeloval voči postaveniu Slovenska v rámci ČSFR a veril v lepšie časy po vzniku samostatného Slovenska.

Pár rokov neskôr som rebeloval proti Mečiarovi a podarilo sa.

Z novej tváre štátu – Dzurindu, sa však vykľul farizej a bábika na motúziku západnej lobby. Slovensko opäť nebolo slobodné, nebolo ani stabilné, cítil som sa ako občan štátu, ktorý je lacnou štetkou. Povolenie preletov bombardérov NATO v roku 2001 bol predposledný klinec do rakvy, ktorá pochovala moje sympatie k zmene z Mečiarizmu na prozápadnú orientáciu.

Dzurindove „reformy“ fungovali. Úrady práce vyraďovali nezamestnaných z evidencie ako na bežiacom páse. Odmietol som prácu mimo svojho odboru, 65 kilometrov od bydliska za takmer minimálnu mzdu a bol som medzi nimi. Za ministrovania Kaníka a Radičovej takto prišli o akýkoľvek príjem tisícky ľudí. Úradom práce nešlo o to nájsť prácu, ale šikanou vyradiť čo najviac z nich z evidencie. Dzurinda sa potom chválil znižovaním nezamestnanosti. Musel som odísť  za prácou do zahraničia. Ako ďalšie tisícky vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Keď som sa v roku 2005 vrátil domov, začal som svoju rebéliu voči Dzurindovi. A podarilo sa! Dzurinda sa už nestal premiérom a moje rebelantské chúťky boli opäť ukojené.

Dnes je 11. máj 2010. Slovensko je stabilné a slobodné. Zahraničná orientácia je pragmatická, nie lokajská. Kľučky si podávajú západní i východní štátnici.

Opäť by by mala nasledovať moja rebélia voči systému. Aj nastala. Nerebelujem však proti Robertovi Ficovi. Jeho výsledky práce a ľudský prístup hodnotím skôr pozitívne. Vnímam aj viaceré kauzy súčasnej vlády, pred voľbami ich však prísne rozdeľujem medzi Smer, HZDS a SNS.

Predsa som len zostal rebelom. V situácii, keď od rána do večera nepočúvam nič iné, iba haldy hnoja kydané na predsedu vlády, keď argumentmi sú klamstvá a zovšeobecnené stereotypné chiméry (komunista, zadĺžil a rozkradol Slovensko, podporuje rómov, stavia im bytovky, chce zaviesť mýto pre osobné autá, Slovensko nasleduje grécku cestu….) ….

….JA REBELUJEM ZNOVU! S mojou rebéliou sa totiž spája aj môj odpor voči jednostrannosti, neobjektivite a demagógii. Tú v súčasnosti šíri SDKÚ a SaS nenávistnou demagogickou kampaňou voči Smeru, cieľom sú žiaľbohu práve neskúsení mladí ľudia, ktorí potrebujú voči niečomu rebelovať. Demagógovia dokonca vyzývajú mladých, aby ukryli starým rodičom v deň volieb občianske preukazy, pretože budú voliť Fica. Popierajú tak to, za čo som vždy bojoval – možnosť slobodne sa rozhodnúť!

Dnes opäť kráčam proti vetru. Rebelujem proti demagógii, dnes rebelujem proti špinavostiam neustále hádzaným na jedného človeka. Dnes nerebelujem proti nikomu, dnes rebelujem ZA Roberta Fica.