patrikkorniet

Koalícia piatich pravicových politických strán je skôr mýtus a zbožná túžba mecenášov a redaktorov denníka SME, ako realita. S KDH to vyzerá najzaujímavejšie. Ak chce vládnuť, musí sklamať svojich voličov. Paradoxne, najmenej poprie samú seba spojenectvom so Smerom.

Hoci by novinári chceli, aby kresťanskí demokrati jednoznačne vyhlásili, že so Smerom do koalície nikdy nevstúpia, dodnes sa tak nestalo. Niekoľko Figeľových vyjadrení sa síce snažili novinári interpretovať po svojom, nejaké citácie však zverejňovať musia a Figeľ je dosť skúsený politik na to, aby povedal niečo, čo by mu zatváralo nejaké brány. Najmä SME.sk rado prekrúca výroky Jána Figeľa a snaží sa ich postaviť do roviny, ktorá Smerákov odmieta. Mýtus pravicovej koalície, ktorý médiá živia však stojí na hlinených nohách. Príčinou je práve kresťansko – konzervatívne KDH. Politológ by už v teoretickej rovine odpovedal jasne – kresťanskí demokrati sa spoja radšej so socialistami, ako s liberálmi. Liberáli zo strany Sloboda a Solidarita totiž priamo rozvracajú dogmy konzervatívnych kresťanských demokratov. Registrované partnerstvá homosexuálov, dekriminalizácia marihuany a najmä odluka cirkvi od štátu – toto sú silné témy liberálnej Slobody a solidarity. Nuž, neviem si predstaviť rokovanie o programovom vyhlásení novej pravicovej vlády, v ktorom by SaS žiadala o prehodnotenie Zmluvy o výhrade svedomia medzi Slovenskou Republikou a Svätou Stolicou – teda tzv. Vatikánskou zmluvou, ktorá upravuje uplatňovanie výhrady svedomia v SR. Naopak, Robert Fico sa za 4 roky vládnutia nedotkol toho, čo sa podarilo strane KDH za roky v politike postupne vyboxovať. Veď zmluvu s Vatikánom, odkladanie uzákonenia registrovaných partnerstiev a ďalšie museli KáDeHáci s Dzurindovou SDKÚ vymeniť za viacero vrcholových pozícií.

Prípadné spojenectvo s Ficom by pre KDH znamenalo status quo vo vzťahu štátu a cirkvi a zrejme i ďalšie ústupky. Fico vie, že siahať na istoty veriacich kresťanov na Slovensku si môže dovoliť riskovať iba ten, ktorý nemá čo stratiť a tým je v tomto prípade Sulík. Ten vo svojom fanatickom útoku a 123 nápadoch podcenil, že práve KDH môže byť jazýčkom na váhach a veselo sa pustil do pokrikov typu „odluka cirkvi od štátu“, „dekriminalizácia marihuany“, „podpora registrovaných partnerstiev“ a podobne.

Každopádne, ak chce KDH vládnuť, musí poprieť niečo zo svojej agendy a siahnuť ku kompromisom. Spolupráca so Smerom však pre ňu bude omnoho osožnejšia. Kresťanským demokratom sa podarí udržať všetko, čo potrebujú z ideologického hľadiska a vládnuť 4 roky v stabilnej koalícii dvoch strán.

Sulíkovi naďalej venujú médiá väčšiu pozornosť, ako si zaslúži. Zdá sa však, že v pravicovom spektre Figeľova nekonfliktná taktika bude žať úspech a až po 12. júni sa ukáže, že SaS a SDKÚ sú vlastne nepriatelia ohrozujúci jeden druhého. Čakajú nás ešte decembrové komunálky, kde SaS označí za svoj megaúspech aj zisk dvoch poslaneckých mandátov v obecnom zastupiteľstve v Hrochoti a Iveta Radičová pôjde opäť niekam kandidovať. Ak bude nasledovať príklad svojho straníckeho podpredsedu Jozefa Mikuša zo Zvolena, ktorý už tretí krát neúspešne kandidoval na župana v Banskej Bystrici, aj Dzurinda by mal konečne začať uvažovať nad tým, že niečo robí zle.